Vysoký výnos vs. rýchly rast dividend
Poslední školní a červnový den Vám přinášíme článek od našeho čtenáře a člena IG fóra Petera. Je to vlastně jeho pohled na můj článek z roku 2018: Dividendový růst, aneb když 2+8 není 10
K úspešnému dosiahnutiu investičných cieľov vedie viacero rôznych, a to častokrát doslova fundamentálne opačných, ciest. Dnes sa pozrieme na jednu zo základnych dichotomií vrámci DGI – vysoký výnos (=high yield, HY) verzus rýchly rast (=high growth, HG) dividend.
Celé sa to začalo nevinne. Človek (=ja) napíše na fórum, že LOW (typický predstaviteľ HG stratégie) je „buy“. Obratom som dostal odpoveď, že ani náhodou – cena je príliš vysoká (=divi výnos je príliš nízky). Neskôr sa ukázalo, že aj keď s kolegom investorom sledujeme ten istý cieľ (DGI), naše stratégie sú veľmi odlišné – ja mam LOW rád a on nie 🙂
No a vzhľadom na to, že ja s radosťou argumentujem o témach kde sa (dovolím si bez hanby tvrdiť) vyznám, tak sme si veci v pár komentároch navzájom vysvetlili. On mi linkol jeho článok o tom prečo je HY>HG a ja sa teraz pokúsim načrtnúť prečo by to mohlo byť aj naopak, tzn. HG>HY.
Len znova upozorním, ako som napísal na začiatku – k jednomu a tomu istému cieľu (v tomto prípade samofinancovanie dôchodku) sa môžme úspešne dopracovať rôznymi cestami. Obidve stratégie – HY aj HG, fungujú a dajú sa úspešne použiť na budovanie portfólia a neskôr na financovanie životného štýlu. Každé jedno investičné rozhodnutie, vrátane toho, či dnes kúpim HY akciu A alebo HG akciu B, je zavislé na viacerých premenných a celé toto rozhodovanie je vysoko individuálne.
Mojím cieľom nie je riešiť či mám u LOW dnes pravdu ja alebo kolega. To sa uvidí za 10-20 rokov. Snahou bude nezaujato, čisto matematicky, zanalyzovať dve rôzne stratégie, zhodnotiť ich výhody a nevýhody a preložiť to celé do reality, tzn. efektívne aplikovať na moju/tvoju investičnú stratégiu, skladbu portfólia, atď., atď., pretože odísť do dôchodku zabezpečený nie je žiadna mágia, len matematika.
HY vs. HG
Skôr než začneme by asi bolo vhodné si zadefinovať pojmy. Pre potreby mojej analýzy som si exekutívne určil nasledovne parametre:
- HY: 5% dividendový výnos (= dividend yield, DY) + 2% priemerný ročný rast dividend (=dividend growth, DG)
- HG: 2% DY + 8% DG
Vizuálne si HY vs. HG porovnanie znázorníme na 3 modelových portfóliách – HY a HG kopírujú parametre spomenuté vyššie + jedno extra, kombinované portfólio, kde DY a DG sú len jednoduché aritmetické priemery oboch extrémov – HY a HG. Základné vstupy sú samozrejme pre všetky modely rovnaké. CDN je tam len informačne. Pre tých, ktorý CDN nepoznajú, je tzv. Chowder number, jednoduchý súčet DY+DG. A áno, úmyselne som nastavil CDN pri HY nižšie (=7%) ako pri HG (=10%), pretože si osobne myslím, že takto reflektuje realitu.
Samozrejme predpokladám, že koľko ľudí toľko chutí a polemika sa začne hneď pri tomto nastavovaní modelov. Niekto považuje za HY akciu už od 4%, niekomu inému táto kategória začína až pri dvojciferných percentách. Niekto zasa bude nesúhlasiť s tým, že HY má nižšie CDN ako HG, čo samozrejme ovplyvňuje všetky následné výpočty.
Diskusii okolo všetkých týchto premenných sa nevyhneme. A presne pre tento prípad zdieľam moje použité výpočty a modely tu. Všetky svetlo-žlté bunky sú vstupy do všetkých ostatných výpočtov, takže za domácu úlohu si možte modelovať sami doma.
HY výhody, resp. HG nevýhody
Tu sa nebudem zbytočne rozpisovať, dobre to celé zhrnul už VSbrok pár rokov dozadu. Jeho výpočty a grafy síce nepočítali s reinvestíciami, to ale nič nemení na faktoch, že:
- HY stratégia zarába vyššie dividendy od prvého dňa a ako prvá príde do cieľa = dividendy kryjú naše, o infláciu upravené budúce náklady (2043 vs. 2044 vs. 2048).
- V závislosti od nastavenej kombinácie DY a DG pre oba tábory môže trvať aj niekoľko desiatok rokov kým HG dobehne/predbehne HY, čo sa dividendových príjmov týka (kratšie ak nereinvestuješ, dlhšie ak reinvestuješ).
Ad 1. Jednoduchá matematika, rovnaká dolarová suma zarába v roku 0 viac dividend tam kde je vyšší DY. Z toho vyplýva, že pre rovnaký dividendový príjem musím zainvestovať rádovo vyššie čiastky pri HG stratégii oproti HY stratégii – koľkokrát nižší DY, toľkokrát viac peňazí musím naliať do HG akcie, resp. portfólia, aby som mal rovnaký dividendový príjem.
Ad 2. Žltá (kombinovaná) stratégia prebehne červenú (HY) stratégiu v roku 2049 (po 28 rokoch); zelená (HG) stratégia predbehne červenú stratégiu až v roku 2058 (po 37 rokoch).
TL;DR: Ak mám dopredu určenú sumu pasívneho príjmu, ktorú chcem DGI investovaním dosiahnuť, tak pomocou HY stratégie kombinovanej s reinvestovaním dividend sa do cieľa dopracujem skôr. HG sa ponúka ako alternatíva ak mám k dispozícii viac prostriedkov na investovanie a/alebo mám na investovanie viac času.
V tomto bode sa VSbrok-ova analýza končí a ja len klopím pohľad dolu – z pohľadu HG niet moc čím argumetovať. Ak nemám pred sebou 30-40 rokov na akumuláciu (čo nemám, resp. nechcem mať), tak HY, vďaka vysokému DY, ktorý sa neustále reinvestuje znova pri vysokom DY (tzn. skoro okamžitý nástup efektu zloženého úročenia), vie byť docela mocnou zbraňou do DGI arzenálu.
Ale …
Ale ja by som rád HY vs. HG polemiku potiahol o pár krokov ďalej. Za prvé, nikto hádam neplánuje budovať portfólio donekonečna. Predpokladám, že cieľom nášho investovania je jedného dňa akumuláciu ukončiť, prepnúť vypínač, otočiť tok finančných prostriedkov z vkladov na výbery a začať si užívať plody nášho mnohoročného snaženia sa.
No a za druhé, pri investovaní nie je nič také jednoduché a jednoznačné, aj keď to na prvý pohľad môže tak vypadať.
Ako som už naznačil, dynamika medzi oboma stratégiami sa nám zmení, ak prihodíme do mixu ukončenie reinvestovania dividend. To samozrejme môže nastať z rôznych dôvodov alebo životných situácii, ako napríklad výpadok príjmu ale nečakané zvýšenie výdavkov. Dajme tomu ale, že žiadna z týchto nepríjemných situácií nás na ceste životom nestretne a len jednoducho dosiahneme svoj investičný cieľ – náš pasívny príjem z dividend pokrýva všetky naše výdavky na život a my sa rozhodneme odísť na zaslúžený dôchodok. To so sebou nesie aj zmenu v našom investičnom správaní – žiadne nové vklady na investičný účet.
HG výhody, resp. HY nevýhody
Zo základných vstupov vieme, že inflácia je 2%, takže všetky portfóliá, ktorým príjem nerastie aspoň rovnakým tempom skôr alebo neskôr narazia na problém, keď výdavky začnú prevyšovať dividendový príjem. V našich výpočtoch ale všetky stratégie počítajú s budúcim rastom dividend, ktorý je v najhoršom prípade tie isté 2%, o ktoré predpokladáme, že nam bude rásť v budúcnosti cenová hladina, a teda aj naše výdavky. Takže všetko by snáď malo byť v poriadku. Poďme sa na to pozrieť.
Pri uvažovaní o ukončení akumulačnej fázy a preklopení investovania do čerpania financií na pokrytie životných nákladov sa nám misky váh medzi HY a HG vyrovnávajú, resp. prikláňajú malinko na stranu HG. Zosumarizujeme si to v pár bodoch:
- HY stratégia stále dosiahne cieľ ako prvá – tu sa nič nemení, odísť na dôchodok možeme v roku 2044.
- HY stratégia predpokladá tempo rastu dividend na úrovni inflácie, takže by teoreticky nemal byť problém s krytím nákladov na život.
Ale!
Ad 1. HG stratégia dobehne v dividendových výnosoch HY stratégiu teraz oveľa skôr (2048, oproti 2058 v predošlom prípade). Kombinovaná stratégia na tom bude podobne, hoci zmena nebude až taká dramatická (2045, oproti 2049 v predošlom prípade).
Ad 2. HG stratégia má z definície vyššiu mieru rastu dividend ako je (predpokladaná) miera inflácie, a teda náš dividendový príjem bude aj na dôchodku rásť rýchlejšie ako naše výdavky. A to znamená, že sa pred nami otvorí hneď niekoľko nových možností:
- Môžme si dovoliť na dôchodku postupne navyšovať reálne (o infláciu očisťené) životné náklady (=zvyšovať životný štandard).
- Môžme si dovoliť stále reinvestovať späť do portfólia – zvyšovať naše budúce dividendové príjmy ešte viac ako len o samotné tempo rastu dividend mínus inflácia.
- Môžeme si tvoriť finančnú rezervu, pre prípady ako napríklad, že inflácia bude viac ako len naše predpokladané 2%, prípadne na pokrytie jednorazových neočakávaných výdavkov.
Samozrejme z pohľadu HY stratégie sú tieto vyššie uvedené výhody HG stratégie buď nedostupné alebo prinajhoršom môže byť efekt opačný, aj keď stále sa ponúkajú určité riešenia:
- Náklady na život nesmú nikdy narásť, inak máme problém ich pokryť len z našich dovidendových príjmov. Áno, dá sa to riešiť, ak dopredu našu cieľovú sumu umelo nadhodnotím o určitú „vatu“, resp. natiahnem akumulačnú fázu o pár rokov, aby som mal rezervu.
- Ďalšie reinvestície prichádzajú do úvahy len ak neminiem všetok príjem, ktorý moje portfólio vyprodukuje alebo mám ešte aj iný/ďalší zdroj príjmu.
- Ak inflácia bude niekedy v budúcnosti vyššia ako naše predpokladané 2%, takže tempo rastu dividend ju nepokryje, tak sa dostaneme do podobnej situácie ako v prvom bode a musím buď znížiť životný štandard alebo kompenzovať príjmy z iných zdrojov. Predaj časti portfólia je tiež možnosť, ale ako sa hovorí – ak sa raz ocitnem v jame, tak kopať ďalej do hĺbky by mala byť až úplne posledná možnosť.
TL;DR: Cieľom DGI je pasívny príjem, ktorý kryje životné náklady. Ak zakomponujeme do modelov odchod na dôchodok, tak sa obrázok dramaticky zmení. HY stratégia stále dosiahne cieľ ako prvá. Na druhej strane, v momente, keď prestaneme reinvestovať dividendy začne mať HG stratégia navrch – príjem z dividend rastie rýchlejšie ako naše náklady na život a je len na nás ako s danou situáciou naložíme. HY stratégia je stále validnou a aj keď všetky nevýhody oproti HG sú riešiteľné, na dôchodku a bez vedľajších príjmov sú jej možnosti limitované.
HG – bonusová výhoda
Ako Steve Jobs za starých čias zvykol provokovať publikum, mám pre vás ešte ‚one more thing‘.
V DGI kruhoch sa veľakrát stretávam s názorom, že hodnota investícií je irelevantná. Primárne úlohu hrá dividendový prijem a jeho zhodnocovanie v čase. Ako tieto premenné fungujú v rôznych stratégiách sme si demonštrovali vyššie, tam už nemám čo dodať. Rád by som ale hodil do mixu ešte aj hodnotu majetku, pretože pri tomto bode má HG stratégia potenciál HY stratégiu totálne prevalcovať. Skôr než prejdeme k samotným výpočtom si ale dáme trošku investičnej teórie, ktorá vám zároveň poodhalí, ako som sa k výsledným číslam dopracoval.
Každá firma, ktorá ma ambíciu dlhodobo zvyšovať dividendu musí mať nevyhnutne zároveň aj ambíciu (a plán) dlhodobo zvyšovať svoj zisk, resp. zisk na akciu (=earnings per share, EPS), a to minimálne rovnakým tempom. V opačnom prípade výplatný pomer (=dividenda/EPS) začne zvyšovať, až by sme sa jedného „krásneho“ dňa mohli dostať do situácie, kde dividenda>EPS. To je samozrejme stále riešiteľná situácia, ale ja budem predpokladať, že zvyšovanie dividendy je podložené zvyšovaním EPS v rovnakom pomere, tzn. 2% rast dividendy a EPS pri HY stratégii a 8% pri HG stratégii.
No a kedže sa tu bavíme o dlhých časových horizontoch (a aj pre jednoduchosť), tak budem tiež počítať so stabilným P/E. Z toho nám vyplýva, že ak HY firma zvyšuje svoj EPS o 2% ročne, tak aj jej cena porastie o 2% ročne. To isté potom platí o HG firme, tzn. cena sa bude zvyšovať tempom 8%. A to nám v oboch prípadoch zaručí stabilný DY počas celej doby – vždy reinvestujeme dividendy pri rovnakom DY.
Je dôležité si ale uvedomiť, že v reálnom svete to funguje opačne. Rast EPS (a FCF) je primárnym podnetom na rast dividend a ceny. Ak firma nerastie, tak jednak cena akcié nemá podnet k rastu a tiež rast dividendy je limitovaný. A zároveň platí, že rýchlešie tempo rastu EPS = rýchlejšie tempo rastu ceny a dividend.
„Yield up!“
Z pohľadu našich troch investičných stratégií a celkovej hodnoty majetku v portfóliách toto všetko bude mať nasledovné dôsledky – napríklad v roku 2043 (po 22 rokoch, keď HY dosiahne cieľ): $0.76M vs. $1M vs. $1.3M (HY vs. kombinovaná stratégia vs. HG). To samozrejme nikoho asi neprekvapí, zložené úročenie funguje aj na cenu akcií. Čo nám ale táto skutočnosť umožní, je tzv. „yield up“.
Každý určite už počul „keď si mladý kupuj rastové akcie a na dôchodok to potom predáš a nakúpiš dividendové tituly“. Yield up je presne táto stratégia, len malinko poupravená pre účely DGI. Ale možno bude lepšie, keď si to ukážeme vizuálne.
V roku kedy nám HY stratégia dosiahne cieľ, zoberieme celé kombinované/HG portfólio, zhrabneme posledné dividendy a preklopíme celý majetok do HY stratégie. A voilà, zrazu máme k dispozícii $4k, resp. $5k, oproti $3.1k mesačného dividendového príjmu. Jedná sa de facto o výmenu budúceho rastu dividend za vyšší aktuálny príjem.
Týmto štýlom si vieme zvýšiť príjem bez nutnosti investovania extra finančných prostriedkov. Alebo alternatívne, vieme dosiahnuť na cieľový príjem ešte o niekoľko rokov skôr ako HY stratégia, prípadne si zabezpečiť určitú „vatu“, aby nás neprekvapili na dôchodku nejaké neočakávané výdavky, prípadne vyššia inflácia.
TL;DR: Yield up vie byť mocným nástrojom v rukách tých, ktorý disponujú titulmi s nízkym, prípadne žiadnym (=čisto rastové akcie) dividendovým výnosom. Musí sa ale jednať o akcie/firmy s vysokým (a dlhodobým) rastovým potenciálom, kde vieme reálne dosiahnuť na vysoké zhodnotenie kapitálu samotného. S touto stratégiou treba tiež počítať dopredu, pretože negatívny efekt na aktuálny dividendový príjem a príjem z reinvestovania, nie je nezanedbateľný a musí byť kompenzovaný práve zhodnocovaním nášho kapitálu.
Závěr
Záverom už dodám len to čo som písal na začiatku – cieľom nie je podsúvať moje investičné teórie, ale skôr si zanalyzovať efekt rôznych stratégií na investičné ciele, v dlhom časovom horizonte. Okrem toho nikde nie je písané, že sa musia jednotlivé stratégie aplikovať výsostne samostatne.
Ja sám investujem tzv. bucket štýlom – mám portfólio rozdelené na 4 časti/kýbliky/kbelíky – HY, core, HG, growth. Prvé tri približne kopírujú tri stratégie z tohto článku + posledná časť sú čisto rastové akcie. Každý si ale musí sam za seba zhodnotiť s akou stratégiou, titulmi a skladbou portfólia má najvyššiu šancu dosiahnuť svoje investičné ciele.
P.S.
Pri pohľade na spoločné portfolio je viac ako jasné, že skupina preferuje HY – 7 z top10 a 19 z top50 sú HY tituly. Tak uvidíme ako sa vyvynie diskusia po článkom, ktorý je preferenčne naklonený smerom k HG.
Super článek, pěkně popsáno, jiný než většinový pohled 😉
Ahoj pěkný článek, ze začátku jsem si říkal, co to na nás autor zkouší, ale ten bod s vyšším růstem hodnoty společnosti u HG mě vůbec nenapadlo. Díky 🙂
Zajímavý pohled. Určitě to má něco do sebe.